28/09/2003 - Otázka pre Janicka Gersa

Pred príchodom k Iron Maiden ste spolupracovali s inými známymi menami, napríklad s Ianom Gillanom z Deep Purple. Ako sa Vám "naskakovalo" k zabehnutej kapele?
Spolupracoval som aj s Fishom z kapely Marillion na jeho sólovej nahrávke, ďalej s kapelou White Spirit a mnohými ďalšími, takže som už pred vstupom do kapely vedel, do čoho idem. Napriek tomu sa mi na mnohé veci nezvykalo ľahko. Spomínané kapely, s ktorými som pracoval predtým, používali len jedného gitaristu, ktorý prípadne spolupracoval s klávesistom, ale dosiaľ som nehral v kapele, v ktorej sú spolu traja gitaristi - tak ako je to v prípade Iron Maiden. Vzniká tak úplne odlišný prístup k rytmike. Musel som zmeniť svoj štýl a objavovať nové veci. V nijakom prípade však neľutujem, že som sa ku kapele pridal. Keď sú na pódiu naraz traja gitaristi, má to svoje výhody. Aj na koncerte sa dá zahrať všetko, čo bolo použité pri nahrávaní skladieb. Mám na mysli to, že pri nahrávaní skladby v štúdiu môžeš pospájať ľubovoľný počet gitarových stôp, takže ti neprekáža, ak si v kapele sám gitarista. Problém však nastáva pri živom prednese skladby, pretože pokiaľ je človek na pódiu ako gitarista sám a má zahrať to, čo v skladbe zaňho zariadili tri gitarové stopy s navzájom sa doplňujúcim akordovými a melodicko-harmonickými postupnosťami, chtiac-nechtiac musí čosi vypustiť. A to poslucháči cítia. Zaujímavou variáciou je aj to, keď sme navzájom rôzne naladení - v jednej skladbe je napríklad basa o pol tónu nižšie v D#, no gitary zostávajú štandardne v éčku, čo zvuku basy dodá známy hlboký grungeový zvuk, pričom gitary zostávajú v klasickej pozícii. Výsledok je až prekvapivo originálny.

Janick Gers