25/04/2005 - Doma so Steveom Harrisom

West ham
“Niečo Vám poviem, radšej by som sledoval West Ham v štvrtej divízii, ako napr. Crystal Palace alebo Wimbledon v prvej”. Steve Harris, basista Iron Maiden a fanatický priaznivec Hammers, sa opiera o bar v Horse & Cart - jeho vlastnej (plne zásobenej) krčme nachádzajúcej sa na pozemku, kde stojí aj jeho panstvo. Okolo nás v jeho domove, stavbe z pätnásteho storočia, sa nenachádza len spomínaná krčma, ale tiež nahrávacie štúdio (kde Iron Maiden nahrali albumy “No Prayer For The Dying”, “Fear Of The Dark”, “The X Factor” a “Virtual XI”), futbalový trávnik (na ktorom sa zvykli hrávať zápasy Maidonians), tenisový kurt a veľká hlava Eddieho, skrývajúca v kroví popri príjazdovej ceste. Krčma svojím vybavením pripomína malé múzeum Iron Maiden prelínajúce sa s vlastníkovým fanatizmom ku klubu West Ham United: teamové foto zo sezóny 1905-6, podpísaná lopta z osemdesiatych rokov, originálny plagát “Iam Forever Blowing Bubbles” (“Som naveky fúkač bublín”) a v štúdiu opretá basová gitara prestriekaná znakom klubu. “Na začiatku deväťdesiatych rokov kolovali chýry, že plánujem kúpiť mužstvo, ale to boli samozrejme výmysly. Niektorí ľudia si myslia, že vlastním milióny,” smeje sa Steve.

Iron Maiden
Predsa len je v jeho živote väčšia láska, kapela Iron Maiden. Od ich začiatkov v londýnskom East Ende v roku 1976 a ich prvým albumom “Iron Maiden” z roku 1980, kedy vstúpili na scénu ako časť New Wave Of British Heavy Metal, kapela predala milióny albumov a prešla celou planétou viac krát než orbitálny satelit. Izby jeho domu sú vyzdobené (popri inom aj amatérskymi futbalovými trofejami) kolekciou zlatých a strieborných platní, historickými plagátmi kapely a samozrejme originálnymi pódiovými kulisami, ako napr. egyptská múmia z éry “Powerskave”. Nemôžeme zabudnúť ani na osem stôp vysokú hlavu Eddieho (maskot kapely, ktorý sa objavil už na ich prvom singly “Running Free” a dodnes zdobil skoro všetky albumy a single kapely), ktorú si Steve ponechal po skončení turné k albumu “Piece Of Mind” (1983). “Je to všetko časť môjho života, miloval som ju a stále ju milujem”, hovorí Steve. “Je to ako keď vyhráte trofej vo futbalovom zápase a vystavíte si ju doma, aby ste ju mohli vždy vidieť. Som na to všetko hrdý a dosiahli sme skutočne veľa. A čo sa týka toho Eddieho, je to samozrejme len výrobok, ale vadilo mi, že v sklade len zapadá prachom.” Steve tiež nezabudne na príhodu, ako sa mu niekto vkradol na pozemok za účelom odmontovať svetlá z Eddieho hlavy, ktoré sú tam zabudované len za účelom nastrašenia priateľov, keď k nemu prichádzajú autom. Do budúcnosti si teda nechal namontovať bránu na ovládanie. “Autogram dám kedykoľvek, ale človek musí mať nejaké útočisko, aj napriek tomu, že sme kapelou, ktorú nezvyknú často prenasledovať.”

Tento chlapík pochádzajúci z Leytonstone kúpil dom v čase, keď sa nachádzal na turné. “Boli sme zrovna niekde s kapelou a mal som so sebou množstvo brožúr, ktoré mi neustále prichádzali a jednoducho som povedal - toto je on! Priznám sa, že som sem prišiel až šesť mesiacov po kúpe, nakoľko sme boli stále na turné.” Dom potreboval množstvo opráv a v tom čase si ešte Steve zaumienil, že prestavia jednu miestnosť na svoj vlastný podnik. Kolega Vic Vella sa staral o prestavbu a zasielal Steveovi videonahrávky z prác, nakoľko sa nachádzal opäť na turné. Takže je bar neustále fungujúci? “Je tu miestna krčma, ktorá nás zásobuje vecami”, hovorí Steve, “ale ak mám byť úprimný, v dnešnej dobe už nemáme toľko akcií. Nie je tomu tak, ako počas prvých rokov. Teraz už nie som doma tak často. Kedysi som zvykol robiť často večierky. ”

Štúdio
Všetci vedia, že si Steve nechal prerobiť svoju stodolu na nahrávacie štúdio: “Rozprával som sa o tom s Joeim Elliotom (Def Leppard), pretože ten si nechal do domu zabudovať štúdio skôr a nie je to také náročné, ako si človek predstavuje. Myslel som si, že to stojí milióny, ale v skutočnosti ma to vyšlo menej, ako napr. nahrávanie nášho najdrahšieho albumu “Somewhere In Time”. Znamená to tiež, že môžeme stráviť viac času v Anglicku. Skutočne mi chýba Anglicko. Niekedy keď som dlho preč a vrátim sa domov, cítim sa, akoby som bozkával pôdu. A čo sa týka tohto pozemku, verím, že tu zostanem do konca života.”

Autor: Zdenius (Časť textu a fotky použité z časopisu RCD)