Čo zapríčinilo zmeny v zostavách

Steve Harris
Opustil Gypsy´s Kiss kvôli skupine Smiler.

Steve Harris
Odišiel od Smiler, aby sformoval Iron Maiden.

Paul Day
Spieval dobre, ale jeho prejav na koncertoch bol slabý. Odišiel v roku 1976. Hral s kapelami More a Wildfire. Odohral s Iron Maiden 26 koncertov. Posledný v klube Cart N Horses.

Bob (Bob Angelo) Sawyer
Bol vyhodený opäť na intervencie Dennisa Wilcocka, v rovnakom čase ako sa postaral aj o vyhodenie Davea Murraya.

Dave Murray
Bol vyhodený Steveom z kapely v roku 1976 po tom, ako Bob Sawyer spôsobil roztržku medzi Daveom a Dennisom Wilcockom. Opúšťa teda kapelu a vstupuje do kapely Urchin. Neskôr sa Steve objavuje po ich koncerte v Brechnochu, požiada Davea aby sa vrátil do kapely a Dave neváha.

Ron Matthews
Už nechcel byť “rebel“ a odchádza pár dní pred koncertom v Bridgehouse (nov. 1977), po ktorom dostali padáka Barry (Thunderstick) a Terry Wapram. Ako “Ron Rebel” hrával ešte s John McCoy a Bernie Tormé. Vraj s McCoyom vydal v roku 1985 album “Hard” u firmy Mausoleum.

Tony Moore
Bol vyhodený , lebo zvuk jeho keyboardov nesedel štýlu Iron Maiden (po 1. koncerte, Bridgehouse nov. 1977).

Terry Wapram
Odišiel, pretože nechcel hrať s druhým gitaristom. Vstúpil do kapely V1 s Dennisom Wilcockom.

Barry Graham (Thunderstick)
Dostal padáka po 1. koncerte, bol to veľmi výstredný hudobník.

Dennis Wilcock
Mal toho už dosť v kapele a rozhodol sa skúsiť šťastie niekde ine. Pokus s kapelou V1 mu však vraj tiež nevyšiel. Kapelu Iron Maiden opúšťa v deň, kedy mali mať koncert a tak sa Steve rozhodol, že urobia vystúpenie bez speváka.

Terry Rance a Dave Sullivan
Boli z kapely vyhodení Steveom, pretože sa mu zdalo, že sa viac zaujímali o svoje denné zamestnania ako o vystúpenia kapely.

Paul Todd
Bol týždeň v kapele. Neodohral ani jeden koncert. Nebol si istý, či je mu prednejšia priateľka alebo kapela.

Tony Parsons
Prichádza do kapely v septembri 1979 a odchádza po mesiaci. Bol dobrý gitarista, ale nemal na Davea, s ktorým ako jediným gitaristom odohrala kapela niekoľko koncertov, nakoľko si vystačil sám!

Mad Mac
Bol skvelý talent, ale nemal odvahu vystupovať na pódiu.

Doug Sampson
Opúšťa kapelu 22. decembra 1979 po vystúpení v Tower Club, nakoľko ho sústavné koncertovanie stálo mnoho síl a často sa cítil chorý. V 90. rokoch pracoval ako šofér vysokozdvižných vozíkov pre londýnsku firmu.

Dennis Stratton
Dostáva padáka zdôvodneného jeho stratením záujmu o kapelu a hlavne tvrdší štýl hudby. Vždy však tvrdil, že chcel v kapele zostať a dával do nej 100%. Posledný koncert odohral s kapelou v nórskej Drammenshallen (Oslo, 13/10/80). V roku 1984 sa objavuje na ťažko zohnateľnom albume kapely Lionsheart “Hot Tonight” a dodnes pôsobí v kapele Praying Mantis, ktorá pravidelne vydáva albumy a koncertuje.

Paul Di´Anno
Opustil skupinu v septembri 1981, pretože nerešpektoval ich pokyny. Veľa pil a fajčil. Proste uprednostňoval rock´n´rollový životný štýl. Spieval v projektoch ako Lone Wolf, Battlezone, Praying Mantis, Killers, atď.

Clive Burr
Odišiel, pretože si myslel, že začne oslnivejšiu kariéru po tom, čo ho časopis Kerrang vyhlásil za tretieho najlepšieho bubeníka na svete, ale aj preto, lebo bol veľmi unavený z koncertovania. Skupina ho zatiaľ ako jediného pozdravovala - a to vetou „good luck mate” v booklete albumu “Piece Of Mind” (1983).

Adrian Smith
Odchádza v januári 1990, pretože mu vadil štýl hry, aký mu predurčovali a vraj zatúžil po menšej sláve, akú mu giganti Iron Maiden poskytnúť už nedokázali. Založil A.S.A.P. (Adrian Smith and Project) a vydal album “Silver And Gold”, sprevádzaný singlami “Silver And Gold” a “Down The Wire”. V roku 1992 sa objavuje ako hosť Iron Maiden počas skladby “Running Free” v Doningtone a pokúša sa aj o presadenie s kapelou Streetwalkers, ale nedeje sa nič extra. Ex-spevák Helloweenu, Michael Kiske, ho pozýva na hosťovanie na jeho albume “Instant Clarity” a ako poslednú kapelu Adriana môžeme brať Psycho Motel, ktorým vyšli dva radové albumy - “State Of Mind” (1995) a “Welcome To The World” (v Japonsku 1997 a v roku 2000 vychádza aj v Anglicku). Pred návratom do Iron Maiden sprevádza Brucea Dickinsona jeho sólovou dráhou a vydáva s ním albumy “Accident Of Birth” (1997) a “Chemical Wedding” (1998) sprevádzané niekoľkými singlami a live nahrávkou “Screm For Me Brazil” (1999). Spolu ich môžeme nájsť aj na “Best Of” albume Brucea vydanom v roku 2001. Dodnes pôsobí v radoch Iron Maiden.

Bruce Dickinson
Odchádza z kapely v septembri 1993, pretože ho fascinuje zmena štýlu muziky a sólová kariéra. V roku 1994 vydáva úspešný album “Balls To Picasso”, nasleduje dvoj-live-album “Alive In Studio A/Alive At The Marquee Club” (1995) a nakoniec, ako sám tvrdí, z jeho doprovodnej kapely sa stáva kapela Skunkwors, s ktorými vydá v roku 1996 album rovnakého názvu. Album sa stretáva s nepriaznivou kritikou a možno aj to Brucea donúti vrátiť sa k heavy koreňom, stretáva sa s Adrianom Smithom a v roku 1997 vydáva album “Accident Of Birth” a nasledujú “Chemical Wedding”, “Scream For Me Brazil” a “Best Of”. V roku 1999 sa s Adrianom vracajú do radov Iron Maiden a na konte kapely pribúdajú dva štúdiové albumy, jedna výberovka a živák “Rock In Rio”. Za zmienku stoja ešte Bruceove hosťovania na nahrávkach kapiel a projektov: “ECW Extreme Music”, Wheatus, Ayeron, Rob Halford.

Blaze Bayley
Opúšťa kapelu vo februári 1999 na základe nikdy presne neobjasnených dôvodov. Nahral s kapelou dva albumy, “The X Factor” (1995) a “Virtual XI” (1998). Dnes sa venuje sólovej dráhe s kapelou Blaze, na konte má dva albumy - “Silicon Messiah” a “Tenth Dimension”, live nahrávku “As Live As It Gets” a v roku 2004 mu vychádza album “Blood And Relief”.