09/08/2003 - Steve Harris ako ho pozná Janick Gers

Stevovi a Bruceovi som bol predstavený, keď Gillan hral v Hammersmith Odeon v osemdesiatych rokoch. Veľmi sa mi ten chlapík vtedy páčil, stretol som ho potom na niekoľkých koncertoch Iron Maiden. Vždy vyzeral taký seriózny a vážny, a bol si toho vedomý.

Ako človek je Steve jeden z mála ľudí, ktorých stretnete a úplne im veríte. Nikdy by vás nezapredal, nikdy by vás za vašim chrbtom neohováral, je to priamy chlap. Môžete mu dôverovať a nezneužije to, nerobí podrazy. Má tú schopnosť stáť obďaleč a sledovať situáciu z dvoch strán, ale pokiaľ je presvedčený, že má pravdu, bude sa prieť každým vlasom a len tak svoj názor nezmení, čo ja osobne pokladám za vzácnu vnútornú silu. Má veľmi silne vyvinutý zmysel pre toleranciu.

V situáciách, kde by sa mohli iné kapely zakopať, jediná vec, ktorá držala Iron Maiden robiť správnu vec bol Steve, pretože on veril tomu, čo robil a považoval to za správnu vec. Keď ste v mladej kapele a váš vydavateľ príde za vami a povie: „Musíte zjemniť zvuk, potrebujeme singel“, Steve je ten typ človeka, ktorý ich otočí a povie: „Pojebte si!“

Steve má veľmi plodnú fantáziu a veľmi jednoduchý spôsob písania textov. Nie sú to žiadne „hlboké myšlienky“ – je to oveľa hlbšie. On to píše, ako to cíti, a vy cítite tú silu skrytú v texte. Vždy keď hrám song „Blood Brothers“, cítim ako ma mrazí, pretože trafil klinec po hlavičke. Stratil otca, keď bol s kapelou na turné a keď sa vám stanú takéto veci, niekedy môžete ísť do depresií – každý to už zažil – ale písať o tom je úplne iná vec. Keď čítate jeho texty, je v nich toľko úprimnosti, že chápete, že sa vám otvoril viac, ako keď sa s ním rozprávate.

Je tiež veľmi dobrý vo futbale a musel si v mladosti vybrať či bude hrať futbal profesionálne, alebo bude robiť muziku, ale ja si myslím, že sa dobre rozhodol. Nemyslím si, že by sa mohol dostať až na vrchol s disciplínou, akú musia mať futbalisti v čase, keď ste teenager a stretávate sa s ľuďmi a počúvate hudbu. Je sám sebou. Ale musím povedať, že nepije veľa a stará sa o seba – je to pre neho veľmi dôležité. Byť športovec, je jeho postoj k životu – keď máš zdravé telo, máš zdravú hlavu, a myslím, že to pomáha aj kapele, pretože nie ste uzavretý len v jednom stupídnom životnom štýle „žime rock`n`roll, robme party každú noc“.

Je nenapodobniteľný basák. Zoberie basu a rozmýšľa spôsobom, ktorý nikto nemôže okopírovať. Ľudia hovoria, že je to tým, ako drží gitaru a hrá, ale nie je to v tom. On dáva kapele oporu a všetci to pekne cítia, ale nie je to tónom, ktorý má. Má svoj vlastný štýl, ako počúva, a ten tón za normálnych okolností nesúvisí s basou, je to viac ako rytmická (sprievodná) gitara. On a Nicko obstarávajú pulz Iron Maiden, telo celej kapely. Ak to chcete okopírovať, robíte tak na vlastné riziko, pretože zvuk Iron Maiden si vybudoval spôsob hrania popri Stevovej base a jediná kapela, v ktorej to funguje je Iron Maiden.

Steve sa veľmi angažoval do nového albumu. On má tie „tunelové“ vízie, ako vie naozaj všetko obsiahnuť, a má tú obrovskú schopnosť zamerať sa, trafiť sa do nich, keď nahráva album – alebo robí skutočne čokoľvek s Iron Maiden. Chce to všetko robiť dobre, je pripravený do toho investovať svoj čas. Nie je veľa takých ľudí, ktorí sa tomu dokážu tak oddať a zamerať sa na správnu vec.

Je veľmi, veľmi silná osobnosť. Bez jeho prístupu a ambíciám, by to nebol Iron Maiden, o čom niet pochýb. On je jeho srdcom a silou.