17/8/2012 - BLAZE BAYLEY ROZPRáVA PRE RADIO METAL

Radio Metal: Tvoj nový album “The King Of Metal“ je prvým počinom odkedy si skončil spoluprácu s Jayom Walshom a Davidom a Nicom Bermundezovými. Ako toto poznamenalo skladateľský proces? Ako sa tento album nahrával?

Blaze Bayley : Našiel som si nového gitaristu. Napíšem väčšinu skladieb a potom ich rozoberáme. Rovnako tak to prebieha s mojim bubeníkom Claudiom Tiricantim. Takže aktuálny postup je úplne odlišný od toho minulého. Chcel som to vyjadriť veľmi jednoducho a presne nasmerované, obzvlášť textovo; chcel som sa dorozumieť s fanúšikmi, ktorých materinským jazykom nie je Angličtina, takže to muselo byť veľmi zreteľný a presný odkaz. Počas komponovania som sa cítil byť prítomný na pódiu, na turné a rozprávajúc určité veci, priamo svojím fanúšikom.

Cítil si sa viac slobodnejší komponovať po svojom ako skutočný sólový hudobník?

Ja si robím čo chcem aj tak. Točí sa to okolo nálady a toho, čo sa práve deje v mojom živote. Každý album je odzrkadlením toho, čo sa deje v mojom živote v určitom čase. V určitom období som musel podstúpiť niekoľko veľkých výziev, musel som navštevovať psychiatra, aby mi pomohol zbaviť sa depresií a tento album rozpráva celý príbeh o tom.

Tento album nesie názov The King Of Metal a je, ako si sám povedal, venovaný heavy metalovým priaznivcom. Vyhlásil si, že metalový fanúšikovia sú skutočnými kráľmi metalu. Si presvedčený, že naprieč všetkými spektrami publika, sú heavy metalový fanúšikovia najoddanejšími na svete?

Jasné, podľa mňa ak sa pozrieš na publiká rôznych hudobných žánrov, popoví fanúšikovia sú viac módne orientovaní, takže sa im bude páčiť jedna doska Madonny, ale tá ďalšia už nemusí. Každý hudobník má určitý počet skutočných fanúšikov, ale heavy metalový fans sú špeciálny. Ak sa im páčilo cd-čko a má vyjsť ďalšie, nečakajú na jeho recenzie, ale zistia si dátum vydania a idú si poň, pretože ak sú fanúšikmi konkrétneho hudobníka, potom sa im páči všetko. Pri všetkom, čo som kedy nahral cítim, že loajalita pre mňa znamenala veľa. Mám pár fanúšikov... Viete, som drobný, undergroundový heavy metalový spevák o ktorom počulo veľa fanúšikov z mojich čias u Iron Maiden, ale nie veľa z nich vie o mojej vlastnej muzike. Takže som len malý, undergroundový hudobník, ktorý si robí veci po svojom a mám podporu u menšieho množstva fanúšikov po svete a to ma poháňa dopredu. A tou podporou som skutočne veľmi hrdý a poctený.

Nemyslíš si, že podobný podporu majú aj hudobníci z oblastí akými sú napr. jazz a hip hop?

Áno, každý má určitý počet fanúšikov, každý hudobník má loajálnych fanúšikov, ale u heavy metalu som si istý extrémnejšou formou loajálnosti. My sme... Neviem to správne vyjadriť, ale ak ste napr. fanúšik Milesa Davisa, tak asi aj zostanete fanúšikom Milesa Davisa, ale je tu veľa ľudí, ktorí ho majú radi bez toho, že by vlastnili nejakú jeho nahrávku a stále sa nazývajú fanúšikmi. Zatiaľ čo v heavy metalovom svete slovo fanúšik znamená, že toho interpréta skutočne podporujete, ale môžem sa aj mýliť. Som len undergroundový hudobník, ktorý sa snaží robiť veci odlišne.

Nemôže to byť preto, že heavy metal má veľkú udergoundovú scénu, kde sú fanúšikovia tak oddaní, pretože vedia, že hudobníci skutočne potrebujú ich podporu?

Áno, vlastne... Potrebujem ich podporu a som za ňu vďačný; u fanúšikov naprieč Európou a zvyškom sveta mám neskutočný stupeň podpory. Vydal som album v limitovanej edície obsahujúci exkluzívne tričko a ten sa vypredal okamžite. A každú noc môjho koncertu si fanúšikovia kúpia moje CDčka a trička a podporujú ma a ja mám tak možnosť pokračovať v turné a zaplatiť nájom.

Táto nová nahrávka je klasickým heavy metalovým albumom, vracajúcim sa ku koreňom nielen hudobne, ale aj produkčne a zvukovo sa tento album lýši od dnešných moderných produkcií. Bol tvojím zámerom vytvoriť zvuk, ktorý symbolizuje akýsi album starej školy?

Áno, snažil som sa urobiť niečo veľmi jednoduché. Ľudia sú už na to dnes nie zvyknutý, ale ja som sa rozhodol urobiť niečo veľmi presné a lacné. Základy nahrávania boli postavené na akokoľvek možnej jednoduchosti a surovosti. Takže sa môže zdať prvé vypočutie veľmi ťažké, ale verím v to, že ak mu dáte dve až tri ďalšie vypočutia, nájdete to širšie spektrum tejto dosky. Je skoro ako silná káva: najskôr je trochu trpká, ale nakoniec bez nej nemôžete žiť.

Na album sa nachádza aj skladba Dimebag, ktorá je venovaná gitaristovi Dimebagovi Darrelovi. Prečo si sa rozhodol venovať mu skladbu 8 rokov po jeho smrti? Prečo práve teraz?

Existuje pár dôvodov a ten prvý je vyslovene muzikantský. Mal som pôvodný nápad niekoľko týždňov po tom, čo umrel a v tej dobe som pracoval s inými hudobníkmi a spolu sa nám to nejako nepodarilo zladiť. Pár krát sme sa o to pokúsili, ale nikdy sa nám nepodarilo tú skladbu dokončiť a ja som si tento nápad ponechal, pretože sa mi zdal dobrý. Veľmi som v to veril a pokúšal som sa to uskutočniť so všetkými hudobníkmi s ktorými som spolupracoval, ale nikdy to nefungovalo, nikdy to nezapadlo s tým, čo sme práve robili. Pre tento album som si povedal, že treba dať tomu nápadu ďalšiu šancu a začal som s týmto. Bola to jedna z prvých vecí, ktoré sme začali robiť s Thomasom (Zwijsenom) a výsledok bol uspokojivý. Následne sme pri nacvičovaní pridali aj bicie a basu a všetko do seba začalo zapadať. Mal som kostru tej skladby a som skutočne spokojný s jej finálnou podobou. Takže jej počin je celkom náhodný, ale páči sa mi to na tom; nikto nemôže povedať, že sa pokúšam profitovať na niečom, čo sa stalo, nakoľko je to už veľmi dlhá doba. Nikto nemôže predpokladať, že zámerom umiestniť túto skladbu na albume bolo, aby si to CD kúpili aj fanúšikovia Pantery. Táto vec nebola ani nijak spomínaná v tlači a tak sa to dostane k ľuďom až následne a uvidia, že sa jedná o skutočnú poctu človeku a zároveň o varovanie nad vecami, ktoré sa môžu udiať.

Zo všetkých tých úmrtí v muzike, on je ten koho rešpektujem najviac na základe jeho štýlu života. Nebola to jeho voľba odísť takýmto spôsobom. Ľudia sú velebení ak umrú na otravu alkoholom, alebo na predávkovanie a podľa mňa to nie je správne. Dimebag sa nezabil, nijak k vlastnému úmrtiu neprispel. Jeho život mu bol odobratý. A tak si myslím, že by sa na neho malo pamätať omnoho viac a koľko skvelej práce mohol ešte vykonať. Nebol ako Tí, ktorí by sa upili k smrti a podobne.

Skladba “One More Step” je veľmi krásna vec o úbytku odvahy. V takýchto situáciách sa nám stáva, že si predstavíme naraz všetky kroky, ktoré musíme podstúpiť a zabúdame uvažovať krok za krokom. Ako ty bojuješ proti takýmto pocitom, ktoré ťa nabádajú vzdať sa?

Niekedy zo mňa moje pocity vydajú maximum a vtedy nadobudnem pocit, že už nemôžem ísť ďalej. Cítim sa hlavne byť šťastným, že mám tak podporujúcich fanúšikov. Veľa z nich sa u mňa zastaví po koncerte a hovoria mi, aby som sa nevzdával, aby som pokračoval ďalej. Zároveň mám aj veľmi podporujúcu rodinu a za hrsť priateľov, ktorých si vážim a to ma napĺňa radosťou. Je to jeden z ďalších nápadov, ktoré sa mi dlhý čas nedarili zrealizovať a tak som rád, že sa podaril na tomto albume. Verím v to, že ľudia počúvajúci tento album pochopia textu a možno im aspoň trochu niekedy pomôže ísť ďalej v nejaký ich zlý deň, alebo týždeň. Alebo nejakému fanúšikovi, ktorý bude práve trpieť stresom zo skúšky na univerzite, alebo pri pohovore do novej práce a podobných veciach. Dúfam v to, že im tá skladba pomôže, nakoľko tisíc tisícov je približne 300 míľ; trvá skoro 3 dni prejsť 300 míľ a človek dokáže vydržať tri dni bez jedla, takže je to možné. Je to fyzicky možné prejsť tisíc tisícov krokov. To je odkaz tejto skladby; ak veci môžu vyzerať nemožne, je to preto, lebo sa práve nachádzate v takom stave mysle. Ak sa niekedy môžete pozrieť na veci ináč, potom uvidíte, že je to možné. Niekedy sa nemôže dívať ďaleko dopredu, musíte urobiť len jeden jediný krok, pričom sa to nebude zdať moc, ale aj jediný krok vás dostane bližšie tam, kde sa chcete dostať.

Mimochodom, spôsob akým spievaš túto skladbu je veľmi silný, veľmi dojímavý, akoby si ju vlastne nespieval, ale rozprával sa s niekým, alebo priamo so sebou samým. S kým sa počas tej skladby rozprávaš?

Áno, pokúšam sa... (pauza) Je to môj vnútorný hlas, ktorý sa snažím odhaliť. Je to niečo ako vnútorná sila. Premýšľam o svojej žene a svojom decku, pretože to je všetko čo mám a niekedy sa nachádzam aj tisíc míľ od domu a zdá sa nemožné vrátiť sa nazad (pauza). Hovorím so samým sebou, hovorím so svojou ženou.

V tej skladbe spievať pasáž “it’s do or do, not do or die”, akoby smrť nebola pre teba žiadna možnosť. Nikdy si necítil nutkanie vzdať sa a ukončiť svoj život?

Áno, veľmi veľa krát som mal pocit, že to nastalo a som veľmi rád, že som stále tu a fungujem (pauza). A niektoré ďalšie skladby môžu pojednávať o rovnakej veci. Niekedy, ak sebe umožníš takúto možnosť, tak je tam k dispozícii, aby si ju zobral. Takže, preto... “Do or do, not do or die”, pretože ak umožníš sebe vzdať sa, tak to možno aj urobíš. Takže neumožňuj to sebe než si povieš “nemôžem sa vzdať, nemám na výber, nie je žiadna iná možnosť, musím pokračovať, nemám na výber, nie je žiadna iná možnosť vzdať sa, musím pokračovať, toto je moja jediná voľba, zastaviť sa tu a vyčkať pokým budem môcť pokračovať, alebo pokračovať rovno teraz, nie je žiadna iná možnosť.” Toto sú slová, ktoré sebe musím niekedy povedať, pretože je niekedy veľmi ťažké a boli tu časy, kedy som si želal skončiť, ale nemohol som a verím, že na konci tohto 60-zástavkového turné, si aspoň minimálne dokážem (pauza), že som pokračoval a našiel cestu ísť ďalej a urobiť nový album. Ak by som prestal, neurobil by som žiadne z týchto vecí. Ak sa stretnem s fanúšikmi a tí mi povedia, že moja muzika a moje texty pre nich znamenajú vela, vtedy sa temné hodiny pocitov, že som sám zmenia na zmysluplné. Ak ľudia povedia, že ich tie texty inšpirovali, že sa im pomohli cez niečo dostať, tak to funguje.

Minulý rok si rozviazal spoluprácu s Daviom Bermundezom, Nicom Bermundezom a Jayom Walshom a vydal si o tom prehlásenie. Oni na to následne vydali svoje, ktoré označovalo tvoje za nepravdivé a že boli vyhodení len z finančných dôvodov. Ako si reagoval na ich vyhlásenie? Kde je pravda?

Nie je žiadna pravda, je tu len personálne, subjektívny pohľad na tvoju danú situáciu a tvoju skutočnosť. Nie je žiadna pravda. Je to o tom, ako cítiš tú situáciu a aký máš pocit, že s tebou bolo zaobchádzané. Jednoducho som sa na tom turné chcel zabiť, ten tlak držať celú kapelu pokope bol príliš silný. Niekedy som si skutočne želal, aby som sa zabil a unikol, ale moja žena ma z toho vyvrátila a presvedčila ma, aby som pokračoval v práci a toho výsledok je, že som stále tu. Oni teda môžu tvrdiť, čo chcú, ale moja pravda je nasledovná: byť na turné s tými ľuďmi v takej situácii na mňa pôsobilo, akoby som sa zabíjal, ukončujúc svoj život, skoncovať so všetkým, opúšťajúc svoju ženu a môjho syna aby som od všetkého unikol. Taká je pravda.

Pred pár týždňami si si zaspieval s Paulom DiAnnom, ktorý bol tiež členom Iron Maiden ako ty. Čo nám o tomto zážitku môžeš povedať?

Bolo to skvelé, veľmi veľká zábava, bolo to jednoducho skvelé. Počasie v Moskve bolo hrozné, veľmi snežilo a bola hrozná zima, ale Paul je veľmi zábavný chlapík a ruská kapela, ktorá s nami hrala bola skutočne perfektná a odviedli skvelú prácu. Mojim skladbám dodali skvelý zvuk a ako s ľuďmi sa s nimi skvele spolupracovalo. Boli tam tieto dve mená a niektorí ľudia, ktorí prišli na Paula a mňa nepoznali sa stali mojimi fanúšikmi a to mi urobilo radosť; takéto niečo som chcel urobiť už predtým, ale teraz sa zdal ten pravý čas, ten správny pocit. Teraz nemám žiadnu kapelu, som sólový hudobník a volím si rôznych hudobníkov, ale na toto bol práve ten správny čas a veľmi sa mi to páčilo. Bola to veľká zábava. A dostal som za to aj zaplatené, čo bolo skvelé. Takže si myslím, že urobíme spolu viac podujatí; v novembri sa vyberieme do Austrálie a potom asi urobíme pár vystúpení vo Východnej Európe na prelome októbra/novembra. Veľmi sa na to teším, všetko funguje skvele. Odspievam niekoľko svojich skladieb, následne pár vecí z mojej éry u Iron Maiden a fanúšikom sa pozdával ten set, ktorý sme spolu predstavili, takže som pripravený zúčastniť sa ešte na pár. Je to skvelá zábava. Jedna z vecí, ktorá musí byť v muzike je, že Ťa to predovšetkým baví, nie že sa tým niekde dostaneš. Ak sa s tým dostaneš niekam, je to skvelé, pretože robíš niečo, čo Ťa baví. Bolo to skvelé a skutočne mi to dodalo silu a istotu, aby som sa tam vrátil. Je to naozaj skvelé.

Super; nepremýšľali ste nad tým urobiť spolu aj album?

Nie, pretože si neviem predstaviť, akú hodnotu by sme tým hudobne mohli dosiahnuť. Ak by sme mali spoločne nejakú víziu nového britského metalu, alebo akéhokoľvek nového heavy metalu, kde by dominovali dva hlasy, potom by sme do toho možno išli, ale momentálne nie. Teraz som veľmi zaťažený komponovaním vlastnej hudby a Paul tak isto, pretože vlastní klub v Brazílii a dva obchody a pracuje celú tú dobu po celom svete. Takže nie, neuvažovali sme nad tým, nevidím v tom žiadnu výpovednú hodnotu. Nehovorím, že do toho nikdy nepôjdeme, ale neviem si predstaviť, kto by mal o taký album záujem.

Mimochodom, keď sme videli fotky z toho vystúpenia, napadol nás vtip o tom, ako ste obaja prišli o vlasy. Znamená to, že hrať u Iron Maiden znamená prísť o vlasy?

Áno, ak opustíte Iron Maiden, odídu vám vlasy.

Iron Maiden Slovensko 2002 - 2015