To nehovorím kvôli tomu, že tu práve teraz sedíš, ale tie dva albumy s tebou nie sú navzdory niektorým odlišným tvrdeniam o nič slabšie, než čo boli za Dickinsonovej éry.
Ďakujem, tiež sme s nimi spokojný. Ináč by sme si ich netrúfli vydať.
Naopak, niečo z tej doby je možno i slabšie.
Hmm. To vieš, všetko je záležitosť mediálneho tlaku. Vtedy bol heavy metal
absolútny trend, takže propagácia zaberala oveľa dravšie a v širších poslucháčskych vrstvách. Dnes už naše albumy kupujú iba skutoční fanúšikovia.
Po zvukovej stránke ste na spomínaných albumoch príliš nevynikli. Mám byť úprimný, hociktoré demo hrá v tejto dobe kvalitnejšie.
Nemyslím si, že by zneli zle. Znejú proste ináč. Priznávam zároveň, že sme oba albumy nenatáčali tak, ako sa to v dnešnej dobe robí, teda do 48 alebo 64 stopového mixpultu, ale priamo do počítačového hard disku. Taktiež sa všetko točilo naživo, takže žiadne postupné nahrávanie jednotlivých nástrojov alebo opätovné prehrávanie tej či onej stopy. Nie. Jednoducho sa každý song hral tak dlho dookola, pokiaľ nebol zahraný bez sebemenšej chyby. Je pravda, že táto technológia je nová a nemá vychytané všetky muchy. Narážaš na fyzickými zákonmi dané hranice, keď nahrávaš s digitálnym systémom. My sme si to na "X Factor" v každom prípade chceli vyskúšať a na "Virtual XI" sme s touto technológiou mali väčšie skúsenosti.
Pravda, znie lepšie, ale nie zas o toľko...
Tie skúsenosti sa prejavili hlavne v tom, že sme pri "Virtual XI" už nemuseli kvôli každej maličkosti posielať e-mailom otázky výrobcovi programu. Keď prišla odpoveď, aj tak sme takmer nikdy nechápali, takže musel prísť ich technik, aby sa v extrémnom prípade niekedy ukázalo, že stačilo kliknúť myšou.
Nebola to veľká strata času? K čomu ste vôbec takýto postup zvolili?
My sme sa neponáhľali. EMI pchala na trh všetky možné živáky a výbery,
takže bolo čím toto obdobie preklenúť. Steve si, ako je známe, zriadil doma vlastné nahrávacie štúdio a keď už nové, tak teda vybavené tou najnovšou technológiou. Dnes všetko pokračuje
veľmi rýchlo, čiže čím skôr sa s novými technológiami naučíš pracovať, tým lepšie. Skôr či neskôr by sme to museli aj tak zvládnuť. Naviac to nejde ani inač, ako naostro a vrátiť sa k starým osvedčeným metódam sa môžeme kedykoľvek.
Predsa ale nebol radový album dosť závažnou vecou na to, aby sa pri jeho nahrávaní experimentovalo...
Ako som povedal, čas nás netlačil a aby sme pustili do sveta nedotiahnuté dielo, to predsa nehrozilo. Podstatná myšlienka bola okrem všetkého i tá, že obidva albumy znejú surovo, bez príkras a ..., hmm, skrátka živo. Veď väčšina albumov sa dnes už ani nedá počúvať. V tom zmysle, že i ten najväčší laik, čo o štúdiách nemá ani páru, inštinktívne pozná, že je to všetko
zvuková chémia. Živo majú potom tie skupiny problémy, aby dané skladby pre seba vôbec zahrali.
Aký je pre teba medzi "X Factor" a "Virtual XI" rozdiel?
Ten prvý album je temnejší a ten druhý je zasa viac typickejší pre Iron Maiden, kde som zároveň lepším spevákom. "X Factor" sa predáva nadmieru dobre a nemenej úspešné bolo i turné. Večer čo večer koncertovať je škola k nezaplateniu. Človek získava nielen osobnosť, ale taktiež veľké hlasové sebavedomie.
Po toľkých úspešných albumoch musí byť logicky vyškrtnutá kopa dobrých skladieb. Ako vlastne v dnešnej dobe prebiehajú vaše koncerty?
Zostaviť playlist skutočne nie je jednoduchou záležitosťou. Ja trebárs veľmi rád spievam "Aces High", ale ak zaradíš túto pieseň, musíš vyškrtnúť "The Number Of The Beast", a tak ďalej. Nejakú dobu sme to teraz v USA v snahe vyškrtnúť čo najmenej riešili trojhodinovým koncertom. Ale dlho so to vydržať nedá, po dvoch mesiacoch šnúry sú všetci grogy. I ja som mal problémy s hlasivkami, takže teraz hráme niečo okolo dvoch hodín. A okrem toho musíš zahrať aspoň tak štyri piesne z nového albumu, i keby chceli fanúšikovia tisíckrát počuť trebárs "Running Free". Našťastie už majú "Virtual XI" vypočuté, takže pohoda.
Predtým si pôsobil v nie príliš úspešnej skupine WOLFSBANE. Bol tvoj prestup k Iron Maiden niečo ako splnenie životného sna?
Každopádne.
Nemal si niekedy taký pocit, že si vlastne už prišiel k hotovému?
Ani na chvíľu. Skôr som to bral ako veľkú česť, že takáto skupina siahla práve po nejakom Bayleyovi.
V čom je podľa teba príčina, že sa WOFLSBANE nikdy nepresadili?
Veľakrát sme si mysleli, že je úspech na dosah, ale zrazu zase všetko bolo ináč. Je to proste dané okolnosťami, ktoré panujú v hudobnom biznise. Mladá kapela vydá album a myslí si, že teraz je to už tu. A ono nič. To je prvý schod dlhého a vrtkavého rebríka. Možno, že ti sem
tam do postele skočí nejaké to dievča naviac, ale čo. Až druhý album niečo napovie a až od tretieho môžete tvrdiť, že ste to dokázali. Ale nikto si nie je tým istý, že ďalším albumom zase navždy nezmizne z dejín.
Dá sa úspech nejako naplánovať?
Z pohľadu skupiny asi nie. Nikto, ani ta najúspešnejšia skupina vo svojich začiatkoch nevznikla preto, aby natáčala platinové albumy. To je len partia chalanov, ktorí žerú nejakú hudbu a napodobňuje svoje idoly. Chcú jednoducho hrať. Nie to, čo je v trende, ale to, čo cíti. Keď ťa to chytí, je to šťastie a súhra ohromného množstva šťastných okolností.
Možno použijem prehnane tvrdý výraz, ale po odchode Brucea Dickinsona z Iron Maiden sa vyrojili správy a správičky o diktátorských sklonoch Stevea Harrisa. Aký je tvoj pocit?
Málo platné, Iron Maiden sú jeho dieťaťom. Rozhodne však Steve nie je nejaký egoista, ktorý by nepripustil iný názor. Pokiaľ sa pred pár rokmi objavili opačné tvrdenia, boli to subjektívne tvrdenia niekoho iného. Ako hlava skupiny má však jasnú predstavu, kam by sa veci mali uberať. Je to ako v iných životných situáciách: keď do niečoho hovorí veľa ľudí, nevzíde z toho nič. Demokracia je pekná vec, ale vždy by mal byť jeden, kto určuje smer.
Práve si prišiel s veľmi zaujímavou teóriou - demokracia jedného človeka. No nič, takže ste ty i ostatní členovia spokojní so svojimi úlohami v skupine?
Áno. Keď to porovnávam s minulosťou, U WOLFSBANE, kde takmer každý robil všetko a pritom nikto nerobil nič, mám u Iron Maiden podstatne viac možností k môjmu umeleckému prejavu. Nie je čo riešiť. Skutočne nie sme Steveovi podriadení ako takí, ale niekto tomu šéfovať musí. Konieckoncov on sa stará o mnoho vecí zabezpečujúcich chod všetkého okolo. Je fakt, že sa okolo Iron Maiden točí nemálo rôznych manažérov, ale i tým je potrebné pozerať sa na prsty.
A na záver ešte niečo: už existujú nápady pre ďalší album alebo je nato ešte príliš skoro?
Nápady už sú a nie je ich málo. Hneď po návrate domov sa nimi budeme zaoberať. Priaznivci Iron Maiden sa v žiadnom prípade ničoho nemusia obávať.
Blaze Bayley
Iron Maiden Slovensko 2002 - 2015